Prečo som sa rozhodla napísať blog?

Koňom / jazdectvu sa venujem prakticky môj celý život a z toho 15 rokov vediem jazdeckú školu . Za tie roky mi rukami prešlo veľa jazdcov od malinkých detičiek po dospelých až starších ľudí . Ako každý tréner , vytvorila som si systém krokov, ako postupovať pri zvládaní jednotlivých fáz jazdeckého výcviku . Často sa mi stáva pri jazdcoch, ktorí už majú skúsenosti z iných jazdeckých škôl, že sme končili tréning so slovami : “ Takto mi to ešte nikto nikde nevysvetlil . “ Jazdci chodia poväčšine s tými istými chybami , s tou istou nevedomosťou ,ktoré sú ale kľúčové na to , aby nielen oni , ale aj kone pod nimi cítili bezpečne a príjemne . Takže je tu ešte jedna motivácia a tá je oveľa silnejšia a to sú práve naši štvornohí parťáci, ktorí za tým všetkým stoja . Tí totiž nemajú v rámci tréningu možnosť ovplyvniť, čo sa s nimi a okolo nich deje . Ruku na srdce , kto z Vás, ktorý máte koňa, by ste ho predali do jazdeckej školy ? ..prečo asi … pretože sa s nimi poväčšine naobchádza ako s cvičebnou pomôckou a nie živou cítiacou bytosťou . A popri tom to vôbec nie je také zložité … A tak by som sa rada na tomto blogu s Vami podelila o svoje skúsenosti a postrehy ,ktoré som zozbierala sa tie roky aby sa rozširovala komunita vedomých jazdcov a trénerov .. aby jazdenie bola radosť nielen pre nás , ale aj pre naše koníčky . m