Každý jeden z nás bez výnimky sme sa niekde , niekedy a na niekom raz začali učiť svoje prvé kroky na koni . Väčšina z nás asi ešte ako deti , niektorí už možno aj ako dospelí . Každopádne je prirodzené a tak by to malo byť , že ako nováčik v nejakej oblasti považujeme za správne to , čo vidíme a čo nás učia . Nekladieme otázky, nepýtame sa prečo , načo .. Jednoducho určitý čas, kým získame trošku rozhľad , dôverujeme správnosti procesu . Až časom , keď sa nám trošku rozšíria obzory , si vytvárame vlastný názor a analyzujeme naše pocity a dojmy .
Ja som ešte ako dieťa / mala som 10 – 11 rokov / , mala to šťastie , že som sa dostala do “ dobrých a láskavých “ rúk , kde boli kone a ich pohoda naozaj priorita . A to si so sebou nesiem celý život . Tak som sa to učila, tak som to videla, tak som to cítila aj stále cítim .
Ako tak však chodím po “ svete “ a pozerám sa okolo seba , realita mnohých jazdeckých škôl je úplne iná . S koňmi je zaobchádzané ako s učebnou pomôckou , bez snahy o porozumenie , miestami až hrubo , sú bezdôvodne trestané za chyby jazdca či už vo forme nadmerného používania bičíkov , ostrôh , ťahaní do papule či nezmyselného vyväzovania na všakovaké “ pomocné “ oťaže . Často sa stretávam s nevhodnou výstrojov – najmä sedlom , ostrými zubadlami a aj s tým, že sa nerešpektuje “ nosnosť “ koňa / poníka a kone nosia im neprimerane ťažkých jazdcov . Jazdia a zapriahajú sa príliš mladé alebo už naopak veľmi staré s všakovakými zdravotnými problémami.
V skratke , keď si ako majiteľ koňa predstavíte , že by ste ho mali predať do jazdeckej školy , tak si poviete, že nikdy v živote .
A pritom kone v jazdeckých školách sú tak nesmierne dôležité , pretože, ako som spomínala , všetci sme raz niekde začínali .
Keď som sa raz zamýšľala nad tým, akým argumentom by som niekoho presvedčila, že v mojej jazdeckej škole sa bude mať koník dobre a nemusia mať obavy , ako s ním bude zaobchádzané, na jazyk sa mi stále tlačilo presne toto slovné spojenie : Etická jazdecká škola .
Etická v mojom ponímaní znamená , že sa ku školným koňom správame predovšetkým ako k živým , cítiacim bytostiam . Áno , ich úlohou je síce “ poslúchať “ a trpezlivo učiť všetky tie , ako ja hovorím, začiatočnícke trdielka ..pretože každý jeden sme boli na začiatku nemotorný , robili sme chyby a naše úspechy a pokroky záviseli práve od trpezlivosti nášho konského parťáka . Táto náročná úloha však pre školného koňa nemusí byť vôbec nepríjemná .
Aby sme im túto neľahkú úlohu čo najviac spríjemnili , mali by sme my ako tréneri a majitelia , našim koníčkom poskytnúť :
S týmito v zásade jednoduchými , systematickými pravidlami tak dokážeme vytvoriť bezpečný a motivačný priestor pre učenie , kde je kôň braný ako partner, nie ako nástroj a napriek tomu , že nám má „slúžiť „, sa k nemu budeme správať s láskou , úctou a porozumením. Priestor , kde sa budú vychovávať noví etickí jazdci , z ktorých budú noví etickí tréneri , ktorí budú túto myšlienku posúvať ďalej a ďalej … z generácie na generáciu .
No a to , ako si vycvičiť / pripraviť do etickej školy spoľahlivého konského parťáka , si povieme nabudúce (;